Mirkas

Londýn mesto,ktoré patrí k najväčším turistickým atrakciám sveta.Áno,určite mnoho z vás so mnou súhlasí pretože už len v médiách je toto mesto označované ako veľkolepé,čarovné a atď,atď.Je to tak.Aj mojim cestovateľským snom bolo práve toto mesto.A prečo hovorím v minulom čase?Tento môj sen sa už naplnil pred dvoma rokmi,keď som mala 15.Asi málo omu sa pošťastí,aby sa mu v takom mladom veku splnil jeho sen.Keďže som bola do Londýna viac-menej zbláznená a vždy som o ňom svojim najbližším vravela,žeby som tam raz chcela bývať a pracovať,tak moja krstná,ktorá v Londýne pracovala,a ešte stále pracuje navrhla mojím rodičom či by sme neprišli na týždeň k nej na letné prázdniny.Rodičia váhali,ale pustili ma spolu s mojou sestrou.Ja som tomu nemohla uveriť,myslela som si,že si mama zo mňa robí žarty,ale uverila som až vtedy,keď sa začali vybavovať potrebné veci na cestu čiže poistenie,splnomocnenie,ktoré nemohlo chýbať a podobné záležitosti.Samozrejme sme si zbalili kufre a mohli sme vyraziť na dobrodružný výlet.

Cesta autobusom bola katastrofa a to doslova.Pripadalo mi to ako nekonečný príbeh 2.Stále sme len šli a šli a šli....a šli (mám pocit,že tá cesta trvala určite viac ako 24 hodín).Dosť nepríjemné bolo aj to,že sme v Brne museli prestupovať do iného autobusu,ktorým sme už cestovali priamo do Londýna.Tento autobus bol o mnoho menej pohodlnejší ako ten,ktorým sme šli z Prešova do Brna,čo nepridalo na kvalite cestovania.Sedieť niekoľko hodín v jednej polohe,a pritom keď osoba predo mnou absolútne nebrala ohľad na mňa,keď si sedadlo sklopila na úplné maximum.Necchem prehánať,ale ja som sa skoro nemohla ani nadýchnuť...no úplný "nonsens".Odpočítavala som sekundy,aby sme tam už čím skôr dorazili.Keď sme konečne boli na mieste,a zdvôrazňujem KONEČNE,strašne som sa tešila.Na autobusovej stanici nás už čakala krstná.Aby sme dorazili k nej "domov" šli sme  tým veľkým červeným poschodovým autobusom,čo bol naozaj super zážitok.Keď sme boli už blízko jej domu začalo pršať ako zmyslov zbavené,nemali sme dáždniky takže sme zmokli do poslednej nitky my a aj naše kufre a aj príručná batožina,Pamätám sa,že vtedy som už toho mala tak akurát dosť,lebo som bola aj unavená z cesty.Čiže prvý dojem z Londýna-bol hnev!

No,keď sme sa z toho všetkého vyspali na ďalší deň sme pochodili takmer všetky záujímavosti v Londýne.Videli sme Big Ben,Tower Bridge,ale čo sa mi najviac páčilo bola návšteva Domu voskových figurínTo bolo naozaj krásne (ale aj pekne drahé).Všetko sa mi ako tak páčilo,ale to počasie tam bolo naozaj príšerné.Raz to vyzeralo ako pred búrkou,inokedy zase vykuklo slnko.A pritom bolo leto a my sme boli poobliekaný vbo vetrovkách.Ľudia žijúci v tomto meste na mňa pôsobili celkom fajn dojmom,neobzerali si ostatných od hlavy až po päty ako to tu u nás býva zvykom,aj keď ich štýl oblikania bol naozaj "rôznorodý".

Mohla by som tu napśať ešte mnoho príjemných či i menej príjemných zážitkov,ktoré mám po návšteve tohto mesta,ale asi by to bolo už na veľmi dlhé čítanie.Na záver by som chcela napísať môj celkový dojem.Na jednej strane ma Londýn zaujal svojim charakterom a zvláštnosťou,no na strane druhej aj tak som očakávala nieči iné,niečo viac.Ale vďaka tomu,že už v takom veku som mohla navštíviť,dovtedy môj cestovateľský sen,môžem skonštatovať,že bývať a žit by som tam určite nechcela!